Nábytok nekupujeme každý deň a väčšina z nás vie len málo o technológiách, ktoré sú za jeho výrobou. Na prvý pohľad často ani je zrejmé, z čoho je ten-ktorý kúsok vytvorený. Nie je samozrejme nutné vedieť všetko. Základný prehľad však pri nákupoch nikdy nezaškodí. Pozrime sa bližšie na základné materiály, z ktorých sa vyrábajú naše obľúbené kusy nábytku.
Drevo
Masívne drevo je krásne a má svoju hodnotu. Kvalita masívneho dreva z neho robí najlepší stavebný materiál pre nábytok. Jeho cena je vyššia v porovnaní s inými materiálmi, používanými v nábytkárstve, ale z dlhodobého hľadiska sa drevo v domácnosti vždy vyplatí.
Masívne drevo rástlo v lese minimálne 60 rokov a minimálne toľko rokov prežije spracované v nábytku, ak sa oň budeme náležite starať. Drevo v miestnosti vonia dlhé roky a po čase dokonca mení farbu. Pôsobením ovzdušia a slnka sa jeho povrch postupne mení a tmavne alebo sa zosvetľuje. Drevo najčastejšie zmení farbu na žlto-hnedú až tmavohnedú a tento jav sa nazýva oxidácia dreva.
Jeho jedinečné fyzikálne a mechanické vlastnosti z neho robia výborný tepelný a zvukový izolant. Ako surovina sa jednoducho opracováva. Vplyvom zvýšenej vlhkosti sa drevo doslova rozmerovo mení, keďže vysychá alebo naopak vlhkosť nasáva a pozorné oko a ucho si po čase všimne praskanie dreva, prípadne jeho krútenie. Aby sa týmto neželaným vlastnostiam masívneho dreva zabránilo čo najviac, veľké dosky alebo masívne platne sa vyrábajú spojením viacerých hranolov do jedného celku, použitím špeciálnej techniky.
Úprava dreva
Ak by časom došlo k poškodeniu povrchu dreva, jednoduchou úpravou mu vrátite jeho príťažlivosť. Poškodené miesto sa prebrúsi a následne jemne pretrie voskom alebo lakom s príslušným odtieňom. Nábytok vyrobený z masívneho dreva nepriťahuje prach (neuchováva elektrostatický náboj), nijakým spôsobom negatívne nepôsobí na zdravie človeka a bez obáv ho možno označiť za „zdravý“ a hypoalergénny. Drevo sa preto výborne hodí ako materiál na rám postele.
Aký je rozdiel v nábytku z ihličnatých a listnatých drevín?
Ihličnaté dreviny majú viditeľnejšiu kresbu letokruhov. V takomto dreve nájdete väčší počet sukov (hŕč) v porovnaní s drevom z listnatých drevín a väčšie množstvo živice, ktorá môže byť problémom pri povrchových úpravách nevyschnutého ihličnatého dreva. Hladký povrch na ihličnatom dreve získate brúsením ťažšie.
Listnaté dreviny sa vyznačujú tvrdosťou a vysokou hmotnosťou. Čím tvrdšie drevo si vyberiete, tým väčšiu životnosť bude daný kus nábytku mať. Dnes prichádzajú do módy exotické dreviny z tropických oblastí, nakoľko vynikajú zvláštnym atraktívnym zafarbením a majú vysokú tvrdosť. Podľa tvrdosti je možné dreviny rozdeliť na:
- veľmi mäkké – smrek, borovica, limba, jedľa, topoľ, vŕba, lipa
- mäkké – smrekovec, jalovec, breza, jelša
- stredne tvrdé – gaštan, platan, brest, lieska
- tvrdé – dub, buk, jaseň, javor, hrab, agát, céder, čerešňa
- veľmi tvrdé – teak, eukalyptus, bambus; meranti
- extra tvrdé – merbau, afzélia, pyinkado, padauk, eukalyptus
Ako surovina sa drevo používa v interiéroch, na podlahách, schodiskách, oknách, dverách a obkladoch stien. Je využívané aj na vonkajšie stavby ako sú pergoly, prístrešky, altánky, záhradné domčeky, záhradný nábytok, ploty, zábradlia alebo aj celé budovy ako sú horské chaty a zruby. Masívne drevo je možné nechať namoriť do požadovaného farebného odtieňa a následne použiť do akéhokoľvek interiéru.
Dyha
Dyha je tenká vrstva (od 0,3 do 5 mm) odrezaná z masívneho dreva a prilepená na jadro (z MDF, DTD a podobne.) Dyhované dosky nájdete v nábytkárstve často, nakoľko sú lacnejšie na výrobu. Ich hlavnou vlastnosťou býva dlhodobá odolnosť. Dyhované dosky sa totiž vplyvom vlhkosti „nekrútia“ ako to býva pri doskách z masívneho dreva. Na výrobu dyhy sa vyberá iba špičkové drevo, z nekvalitného dreva ani nie je možné dyhu vyrobiť.
Rôzne zvláštnosti kresby dreva, ako sú suky (hrče) a praskliny dyha nemá v takom množstve ako masívne drevo. Dyha sa vyrába s cieľom dosiahnuť hladký homogénny vzhľad bez dizajnových nedostatkov, ktoré má masívne drevo. V minulosti sa pôsobením tepla a vlhka dyha dokázala od svojho jadra odlepiť, avšak dnes to nebýva bežné, keďže sa používajú špičkové a netoxické lepidlá.
Pri mechanickom poškodení sa dyha horšie opravuje a vyžaduje si starostlivosť. Farebné prevedenie je určené odtieňom masívneho dreva, z ktorého bola dyha vyrobená, často sa však upravuje morením a lakovaním.
Dyha sa využíva na interiérové dekorácie domov, hotelov, kancelárií, často v podobe parkiet a dyhových tapiet na stenách a dverí, s cieľom dodať interiéru jedinečný dizajn.
Drevotrieskové a drevovláknité dosky
DTD – Drevotriesková doska
Vyrába sa zlisovaním rozdrveného dreveného materiálu, najčastejšie smreku a borovice (triesky, hobliny, piliny), pomocou formaldehydových živíc. V dávnej minulosti boli výpary formaldehydovej živice zdraviu škodlivé, dnes sú emisie používaného formaldehydu zdraviu neškodné (emisná trieda E1). Drevotrieska bez úpravy sa používa veľmi zriedka, nakoľko je citlivá na vlhkosť. Voda a dlhodobá vyššia vlhkosť materiál prakticky znehodnotí a následne nie je použiteľný, pretože sa po spätnom vyschnutí už nevráti do pôvodného rozmeru.
Na ochranu pred vlhkosťou a na získanie požadovaného odtieňu sa najčastejšie využíva cenovo dostupný polep laminovacím papierom nalisovaním, ktorý je potom zaliaty (impregnovaný) melamínovou (aminoplastickou tvrdenou) živicou. V nábytkárstve sa následne používa názov laminovanej drevotriesky LTD alebo DTD-L. Povrch lamina je lesklý alebo matný, často štruktúrovaný a jeho odolnosť voči krátkodobému pôsobeniu vody je, v porovnaní s povrchovou úpravou laminátom, relatívne slabá. Hrany sa olepujú ekologickými odolnými ABS hranami (Akrylonitril-butadién-styrén) v hrúbke od 0,5 do 2 mm.
Výrazne kvalitnejšia povrchová úprava sa nazýva polep laminátom. Výroba je obdobná ako pri lamino doskách, s tým rozdielom, že namiesto laminovacieho papiera sa použije hrubší a vrstvený laminát. Najpoužívanejšie lamináty na základe tvrdosti a odolnosti sú: CPL (laminát vyrobený stredných tlakom) a HPL (laminát vyrobený vysokým tlakom). Vyniká špičkovou odolnosťou voči oderu, tlaku, vlhkosti a vysokému teplu, čo znamená, že intenzívne používané interiérové dvere s laminátovou povrchovou úpravou budú dobre vyzerať aj po rokoch. Hrany sú riešené rovnako ako pri laminovanej doske, lepením ABS hrán.
MDF: Medium Density Fibreboard (MDF)
MDF je skratka z prvých písmen anglického názvu, v preklade stredne tvrdá drevovláknitá doska. MDF materiál vzniká lisovaním drevných vlákien do dosiek, ktoré sú vyrábané chemicko-mechanickou cestou. Všeobecne sa používa hlavne preto, že unikátnou výrobnou technológiou získava požadované vlastnosti, potrebné v nábytkárskom priemysle: dokonale hladký povrch, odolné hrany, kompaktnosť a jednoduchú opracovateľnosť. Vyrába sa bez lepidiel a jednoducho sa do nej vyfrézujú rôzne profily (ornamenty), prípadne sa nalepením fólie vytvorí akýkoľvek dezén, napríklad obľúbené tvarované kuchynské dvierka. MDF dosky sa lakujú.
HDF (High Density Fibreboard)
HDF je skratka pre dosku z vlákien na báze dreva, lisovanú pod veľkým tlakom. Je to mimoriadne tvrdá doska, ktorá sa donedávna používala hlavne ako nosná doska pre plávajúce podlahy. Využívajú ju výrobcovia dverí ako nosnú dosku pod finálnu úpravu. Má veľmi kompaktnú štruktúru, je uzavretá a preto sa na HDF môže bezproblémovo nanášať akákoľvek povrchová úprava, od obyčajného laku až po špičkovú dyhu. V porovnaní s drevotrieskou DTD alebo MDF má práve HDF najvyššiu hustotu a tým aj lepšiu odolnosť v ohybe a pevnosť v ťahu. Nájdete ju často na chrbtoch skriňového nábytku.
Ďalšie materiály, používané pri výrobe nábytku
Kovy:
Hliník – je ľahký a prirodzene odolný proti korózii, ideálny pre záhradný nábytok. Hliník je estetický – skvele sa kombinuje s inými materiálmi.
Oceľ – je estetická, jednoducho sa kombinuje s inými materiálmi, nevyžaduje si zvláštnu starostlivosť.
Sklo:
Je to špecifický a veľmi estetický materiál a po vytvrdení vyniká azda najdlhšou možnou životnosťou, akú si vieme predstaviť. Po poriadnom upevnení a zamedzení rozbitia sa stáva prakticky nezničiteľným. Je totiž nerozbitný, ak sa použije správna hrúbka alebo vrstvenie. Sklo je cenovo dostupné, nemusíte sa oň špeciálne starať: žiadne vosky, leštenie, prebrusovanie, lakovanie. Pre dosiahnutie pevnosti sa nábytok zo skla spája so špecifickým materiálom ako sú nehrdzavejúca oceľ a rôzne typy dreva. Nábytok zo skla patrí do skupiny moderného nábytku a pocitovo pôsobí chladne.
Kombinovanie sklenených stolov v byte bude určite náročnejšie ak máte kuchynskú linku z masívu. Preto sa nábytok zo skla viac hodí do obývačky, do jedálne či do kancelárie.
Musíte mu prispôsobiť zvyšné kusy nábytku, inak nevynikne. Nečistota na skle je viditeľná už od prvého utretia a vyleštenia a všadeprítomný prach v domácnosti na sklenom stole zbadáte už po niekoľkých hodinách.
Aké materiály uprednostňujete pri zariaďovaní jednotlivých izieb Vy? Napíšte nám komentár a podeľte sa s nami o Vaše skúsenosti!